Odpojenie sa od systému centrálneho zásobovania tepla – CZT neznamená zmenu len pre tých, ktorí sa odpojili, ale aj pre tých, ktorí v systéme CZT zostali“.

Na otázky portálu odpovedá Ing. Miroslav Obšivaný, predseda predstavenstva SZVT.

Zatepľovanie budov, nové efektívnejšie spotrebiče, úspory na strane spotrebiteľov vedú k zníženej spotrebe tepla. Nie malá časť zdrojov a rozvodov bola však nadimenzovaná na väčšie odbery. Čo čaká teplárenstvo na strane zdrojov tepla a rozvodov?

Ako uvádzate, k poklesu dodávok tepla dochádza už v súčasnej dobe. Ide o dôsledky hospodárnejšieho správania sa odberateľov pri spotrebe energie, ako aj výsledkom racionalizačných opatrení na strane odberateľa (zatepľovanie budov, vyregulovanie tepelných sústav). Nižšie dodávky vyplývajú aj zo strany dodávateľov a to najmä odpájaním sa odberateľov od systémov CZT. Samozrejme ale nesmieme zabudnúť aj na vplyvy počasia. Posledné roky sú teplejšie a zimy bývajú miernejšie. To všetko má za následok určité znižovanie hospodárnosti technologických zariadení, keďže teplárenské sústavy boli nastavené na podstatne vyššie odbery tepla. Znížením odberov klesá prevádzkové využitie kotlov, ktoré boli stavané na vyššiu výrobu. Tieto zdroje sa tak stávajú výkonovo predimenzovanými a rovnako predimenzované sa stávajú aj rozvody tepla.
Výrobcovia a dodávatelia nemôžu technicky úplne pružne reagovať na tieto zmeny a automaticky pri poklese spotreby vymeniť kotol za menší alebo nainštalovať nové potrubia. Nahradiť pokles dodávok tepla novými odbermi, či okamžite zmeniť pôvodné parametre sústavy nie je jednoduché. K zmene parametrov sústav sú nevyhnutné veľké investície. Tie však sťažuje súčasný spôsob regulácie. Preto je možné tieto zmeny realizovať len postupnými krokmi.

Protimonopolný úrad v minulosti vnímal podnikanie v tepelnej energetike ako podnikanie v akejkoľvek inej obchodnej komodite. Minulý rok však svoj pohľad zmenil a zákazníkov v tepelnej energetike vníma ako celok. Aký je Váš pohľad na túto zmenu protimonopólneho úradu – PMÚ a aký vplyv bude mať na sektor teplárenstva?

Podľa môjho názoru je aktuálny pohľad PMU oveľa reálnejší. Systém CZT funguje ako celok a všetci jeho zákazníci tvoria tento systém. Tak, ako novo pripojené budovy tento systém posilňujú, tak ho odpojení užívatelia oslabujú. Najhoršie je, že odpojenie sa od systému CZT neznamená zmenu len pre tých, ktorí sa odpojili, ale aj pre tých, ktorí v systéme CZT zostali. Výsledky sú zrejmé aj zo štúdie, ktorú sa Protimonopolný úrad ako nezávislá inštitúcia rozhodol vypracovať. Tá potvrdzuje, že pri odpojení bytového domu naozaj dochádza k zmenám v nákladoch na výrobu tepla tak pre daný bytový dom, ako aj pre odberateľov, ktorí zostali naďalej pripojení na sústavu CZT . Navyše nie každý, kto sa rozhodne odpojiť pred tým dostane aj presný prehľad celkových nákladov na vlastný zdroj, a teda reálnu informáciu o cene tepla z vlastného zdroja. Preto PMÚ v štúdii konštatuje, že vybudovanie vlastnej kotolne v bytovom dome prináša celý rad rizík, ktoré v konečnom dôsledku môžu cenu vykurovania oproti súčasnej jednotkovej cene za teplo zo systému CZT predražiť.

V marci NR SR schválila novelu zákona o tepelnej energetike. Zo strany SVB, ktoré prevádzkujú vlastné kotolne v bytových domoch je novela zákona braná s nevôľou. Novela rozširuje ich povinnosti a berú ju ako zbytočnú komplikáciu.

Novela zákona o tepelnej energetike bola potrebná. Zhodli sa na tom všetci tvorcovia legislatívy. Úpravy si vyžiadali reálne problémy a skúsenosti z praxe, ako aj nové nariadenia Európskej komisie- najmä potreba transpozície smernice EÚ č. 27/2012 o energetickej efektívnosti do národnej legislatívy. Okrem čiastočného zrovnoprávnenia postavenia CZT a malých výrobných zdrojov prináša novela aj ďalšie zmeny ako povinné pomerové rozdeľovače tepla na radiátoroch. Chápem, že nové podmienky sú zo strany SVB prijímané negatívne. Ale ak to mám zobrať z nášho pohľadu, veľké teplárne ostávajú stále pod oveľa väčšou mierou kontroly a musia spĺňať oveľa prísnejšie pravidlá ako malé výrobné zdroje. Aj preto môžeme hovoriť len o čiastočnom zrovnoprávnení podmienok.

Subjekty, ktoré sa odpájali od CZT teda zostávali bez kontroly, nebola nad nimi žiadna kontrola či už z pohľadu nákladov na teplo, z pohľadu životného prostredia, efektívnosti výroby, … Myslíte si, že novela zákona toto napráva?

Myslím si, že čiastočne áno a poslanci NR SR sa rozhodli správne, keď schválili nové podmienky aj pre malé výrobné zdroje. Veď ide predovšetkým o zdravie nás, ľudí. Každý zdroj, ktorý vyrába teplo a dodáva ho ľuďom, by mal byť pod určitou kontrolou. Mal by byť pravidelne odborne kontrolovaný, či funguje správne a či neznečisťuje ovzdušie viac, ako je prípustné. Ak chceme v našich mestách aj o 10 – 20 rokov dýchať normálne, je potrebné ľudí a ovzdušie chrániť. Aký význam má hovoriť o elektromobilite, zvyšovaní ekológie pri veľkých zdrojoch, keď nám budú vyrastať desiatky, či stovky zdrojov znečistenia bez kontroly.

U spotrebiteľov a v médiách rezonuje len jednotková cena tepla za kWh (GJ) a podľa toho sú dodávatelia vnímaní aj napriek tomu, že pre odberateľa je podstatné koľko za teplo zaplatí. V súvislosti s opatreniami zabezpečujúcimi väčšiu efektívnosť vo výrobe a transporte tepla plánujete systémovo upriamovať pozornosť na náklady a nie na jednotkovú cenu?

Médiá prezentujú ľuďom cenu tepla bohužiaľ cez túto jednotku. Pritom na skutočné náklady na teplo vplýva veľké množstvo úplne iných faktorov. Práve preto sa často stáva, že aj keď sa jednotková cena tepla mierne zvýši, ľudia väčšinou práve kvôli zvyšovaniu efektívnosti výroby, modernizácii teplární a rozvodov, ako aj vlastnými úspornými opatreniami zaplatia menej. Túto informáciu ale už uvádza málokto. Práve preto chceme ľuďom vysvetliť, že dôležité je, koľko nakoniec zaplatia, tak pri elektrine ako pri plyne, a nie ako sa vyvíja jednotková cena tepla.

Dnes je systém regulácie ceny tepla komplikovaný, plný vzorcov a nepredvídateľný. V poslednom čase sa začína hovoriť o deregulácii cien tepla, resp. o je jednoduchšej regulácii napr. stanovením maximálnej ceny tepla, alebo regulovaním cien len pre domácnosti. Aký je názor teplárov na túto problematiku?

Regulácia niektorých odvetví je tu historicky daná. V súčasnosti, keď teplo z malých zdrojov nepodlieha žiadnej regulácii a trhy s plynom a elektrinou sa tiež postupne deregulujú, si myslím, že by sa mali zvážiť aj zmeny v teplárenstve. Netvrdím, že by sa mali ceny úplne deregulovať, ale tak ako pri povinnostiach, aj pri cenách by malo dôjsť k určitému zrovnoprávneniu. V mnohých krajinách na cenu tepla neexistuje žiadna regulácia. Na takúto situáciu ale ešte naše Slovensko nie je pripravené.
Prvým krokom k deregulácii by mohlo byť stanovenie limitnej alebo konkurenčnej ceny, ktorá existuje aj v niektorých iných členských štátoch. Vypočíta sa teoretickým výpočtom v priemernom panelovom dome s lokálnou kotolňou. V kalkulácii sa zohľadnia potrebné revízie, náklady na údržbu a podobne. So získaním takýchto údajov nie je na Slovensku problém, máme urobených veľa analýz a majú ich aj nezávislé odborné organizácie napr. SIEA.
Ak vypočítame konkurenčnú cenu, v prípade subjektu, ktorý dodáva teplo pod úrovňou limitnej ceny by už regulácia nemusela byť. Regulačný úrad by iba kontroloval faktúry, či si dodávateľ naozaj účtuje cenu, ktorá je nižšia ako limitná. Výhodou pre výrobcu a dodávateľa by bola v tom, že jednotlivé položky, či už ide o investície, údržbu, mzdy alebo revízie, si môže presúvať z jednej do druhej, aby mu cena vychádzala vždy najnižšia.
Samozrejme, na trhu sa objavia aj teplári, ktorí budú nad limitnou cenou. Systém CZT si bude vyžadovať okamžité investície, enormne sa tým zvýšia odpisy a teplárenský subjekt sa dostane nad úroveň konkurenčnej ceny. Môže sa stať, že firma, ktorá patrí medzi veľkých zákazníkov teplárenskej spoločnosti skrachuje a de facto prestane odoberať povedzme 20 % tepla. Takáto situácia sa pochopiteľne musí prejaviť aj v jednotkovej cene tepla. V týchto prípadoch by sa mohla použiť určitá regulácia. Stanovenie limitnej ceny preto považujem za prvý medzistupeň k postupnej deregulácii.

Situácia na Ukrajine opäť otvára tému bezpečnosti dodávok plynu, teda aj výroby tepla z plynu.
Myslíte si, že táto situácia bude mať vplyv na diverzifikáciu palivovej základne výroby tepla?

K diverzifikácii dochádza už posledných pár rokov. Rastie nám množstvo tepla vyrobeného z biomasy, resp. z obnoviteľných zdrojov. Plyn ale stále je a myslím, že aj v ďalších rokoch bude, najvýznamnejším palivom pre výrobu tepla. Možnosť odoberať plyn aj od našich západných susedov je navyše zárukou bezpečnosti pre domácnosti, firmy a aj výrobcov tepla.

Kto je Slovenský zväz výrobcov tepla – SZVT

Slovenský zväz výrobcov tepla je záujmovým združením právnických osôb – výrobcov tepla. Združenie vzniklo v novembri roku 1998 z iniciatívy stredoslovenských spoločností Martico, s.r.o. Martin, Bytterm, a.s. Žilina, Termex, s.r.o. Veľký Krtíš, 1.banskobystrická energetická spoločnosť, a.s. Banská Bystrica a MPBH spol. s r.o. Zvolen. Združenie bolo oficiálne zaregistrované na Krajskom úrade v Banskej Bystrici pod názvom „Slovenský zväz výrobcov tepla“ 11.novembra 1998. Cieľom zväzu je podpora podnikania v oblasti centrálneho zásobovania teplom, zastupovanie malých a stredných výrobcov tepla pri riešení problémov efektívnej výroby a dodávky tepla s cieľom dosiahnuť prijateľné podmienky pre podnikanie v tejto oblasti.

TEPLO

© oenergetike.sk