S preplatkami za dodávky tepla či odber plynu ľudia tento rok pri blížiacom sa zúčtovaní počítať nemôžu.

Vlani po teplom roku 2011 získali niektoré domácnosti na preplatkoch aj niekoľko desiatok eur. Rok 2012 však už teplejší nebol a tento rok je zatiaľ nadpriemerne chladný. Prvá časť vykurovacej sezóny je v južnejších okresoch aktuálne už takmer na konci. Ak nepríde teplejší záver roka, ľudí zatiaľ čakajú skôr nedoplatky.

Vyúčtovanie dodávok tepla za predchádzajúci rok dostávajú ľudia v bytoch spravidla v máji. „Vlaňajšok bol takmer identický s rokom 2011, a preto ak odberatelia nemenili nastavenie zálohových platieb, nemali by doplácať, ale ani dostať peniaze navyše,“ spresňuje šéf divízie výroby a distribúcie energií spoločnosti Cofely Jozef Smolka a dodáva, že kto svoj dom zateplil alebo vyreguloval objem tepla, preplatok by mal dostať.

Počasie pri relatívne stabilných cenách tepla v poslednom čase výrazne ovplyvňuje náklady na kúrenie. „Za prvé tri mesiace roku 2013 sme odberateľom dodali o 3,18 percenta viac tepla oproti rovnakému obdobiu roku 2012,“ spresňuje Jozef Krázel z Nitrianskej teplárenskej spoločnosti.

Podľa šéfa najväčšieho slovenského združenia teplárov Miroslava Obšivaného sa však vykurovacia sezóna ešte nekončí. „Možno čoskoro niektoré teplárne v južných okresoch Slovenska pre vysoké priemerné teploty prerušia dodávku tepla. Zostanú však v pohotovosti, aby dokázali dodať energiu napríklad aj v polovici mája, keby teploty príliš klesli,“podotýka Obšivaný zo Slovenského zväzu výrobcov tepla.

Klimatológ Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu Pavel Faško očakáva prerušenie dodávky tepla čoskoro. „Na Záhorí a na Podunajskej nížine totiž už v utorok boli priemerné teploty nad úrovňou trinástich stupňov,“ zdôvodňuje Faško.

Predpisy hovoria, že teplári môžu stopnúť dodávku energie, ak po sebe nasleduje viac dní s priemernou teplotou nad 13 stupňov. Hodnoty priemerov na jednotlivých staniciach zo včerajška v čase uzávierky ešte neboli známe, keďže meteorológovia odčítavajú teplotu o dvadsiatej druhej hodine, pričom ju do priemeru započítavajú dvakrát.

Aj klimatológ charakterizuje marec ako veľmi studený. Na druhej strane však dodáva, že vďaka tlakovým nížam v januári a vo februári nezažilo Slovensko v tomto roku kruté mrazy, keď teplota klesá pod mínus dvadsaťstupňov.

„Bolo to spôsobené tým, že zrážky k nám prinášajú tlakové níže zo Stredomoria, ktoré k nám postupujú cez Jadran a vďaka nim na Slovensko prúdi o niečo teplejší vzduch,“ zdôrazňuje Faško a dodáva,že to je aj dôvod, prečo napríklad v polovici januára bolo v Bratislave viac snehu ako napríklad v Oravskej Lesnej.

„Vzduchové hmoty totiž vtedy nezasahovali severozápadné regióny Slovenska ako zvyčajne, ale juhozápad krajiny,“ spresnil.

Peniaze na kúrenie ľuďom šetrili aj mohutné oblaky, ktoré spolu s nížami prichádzali. Vďaka nim sa totiž počas nocí povrch zeme neochladzoval tak mohutne, ako keby bolo jasno. V marci však Slovensko zasiahla mohutná tlaková výš, ktorá spôsobila prílev chladného arktického vzduchu.